Táto webová stránka používa cookies. Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia vášho webového prehliadača pre súbory cookie súhlasíte s používaním cookies.

Plemená

Austrálsky silky (hodvábny) teriér

Podrobnosti
Kategória: Plemená
Uverejnené štvrtok, 09. august 2012, 14:09
Napísal: Redakcia

Austrálsky silky teriér nie je veľmi známym plemenom. Niektorí sa pri pohľade na silkyho domnievajú, že ide o kríženca jorkšírskeho teriéra, nie je to pravda, hoci sa vzhľadom na seba veľmi nápadne podobajú.

Pohľad do histórie

(Zdroj: Flickr.com/spilltojill, Licencia Creative Commons)(Zdroj: Flickr.com/spilltojill, Licencia Creative Commons)

Už z názvu plemena je jasné, že silky teriér pochádza z Austrálie. Podľa dostupných historických prameňov ho k protinožcom na lodi preplavili britskí kolonisti. Predkami austrálskeho silky teriéra mohli byť skajteriér, Dandie Dinmont a norwičský teriér, border a kernteriér, no aj jorkšírsky teriér a ďalšie, v súčasnosti, už vyhynuté plemená – clydesdale alebo paisley teriér. Z hľadiska vzhľadu však možno tvrdiť, že najväčší podiel pri krížení mal práve jorkšír. Okrem toho, že silky teriér mal byť ideálnym rodinným psom, jeho využitie bolo jasné – mal loviť myši, potkany a všetky drobné hlodavce.

Počas 19. storočia dochádzalo ku kríženiu jednotlivých psov. V roku 1872 sa na druhej melbournskej výstave Melbourn Royal Show objavili teriéri s hodvábnou srsťou, no prvý štandard plemena vytvoril chovateľský klub až v roku 1906 v Sydney. Zaujímavosťou je, že o 3 roky neskôr, chovateľský Australian terrier klub vo Viktórii, vytvoril tiež samostatný štandard hodvábneho teriéra. Konečný štandard plemena tak nakoniec vznikol v roku 1926 a v roku 1955 pôvodne známe plemeno Sydney silky teriér premenovali tak, ako ho poznáme dnes. K poslednej zmene štandardu došlo v roku 2005, kedy FCI upravila povolenú výšku, váhu, dĺžku srsti, popis očí psa, hornú líniu psa v postoji i pohybe, ktorá musí byť rovná. Významná zmena však nastala aj v štandarde chvosta, pretože v Európe došlo k zákazu kupírovania, tzn. že muselo dôjsť aj k zmene posudzovania psov na výstavách.

Vzhľad

Austrálsky silky teriér je malý kompaktný, stredne dlhý pes s výškou 23 až 26 cm. Predné a zadné končatiny sú rovné a dobre zauhlené. Silky má stredne dlhú hlavu s čiernym ňucháčom a malými, oválnymi očami, v ktorých možno badať dychtivý a inteligentný výraz. Uši sú malé a krátkou srsťou, vztýčené do tvaru V, nesené vysoko na hlave. Hoci sa uprednostňuje skrátený chvost, ktorý musí byť vysoko nasadený a nesený, v súčasnosti sa už stretávame aj so silkym s chovstom. V prípade, že nie je kupírovaný, majú byť prvé tri stavce nesené rovno alebo v miernom oblúku, ale nikdy nemá byť chvost preklopený cez chrbát. Nesmie byť stočený.

Špecifickým znakom podobným s jorkšírskym teriérom je srsť. Musí byť priliehavá, jemná, lesklá a hodvábnej štruktúry. Jedinci ju nesmú mať takú dlhú, aby ich obmedzovala v pohybe a aby úplne zakrývala priestor pod bruchom. Na predných a zadných labkách je srsť krátka. Pri sfarbení sa toleruje každý odtieň modrej s trieslovou, čím sýtejšie farby a výraznejšie prechody, tým lepšie. Strieborná a biela sú však neprípustné, čo považujú niektorí chovatelia za zlé rozhodnutie. Čierna farba je povolená pri šteňatách, modrá musí byť stabilizovaná od 18. mesiaca.

Povaha

Austrálsky silky teriér je často považovaný za tzv. posteľového psa. Hoci je malý, je veľmi aktívny. Silky je energický, inteligentný, sebavedomý, temperamentný, ostražitý a nebojácny. Voči neznámym je nedôverčivý, no konflikty nevyhľadáva. Ak však niekto, či už človek alebo iný pes, nerešpektuje jeho životný priestor, vie svoj názor dať jasne najavo. Nemá rád dotyky od neznámych a v ich prítomnosti býva zdržanlivý. S deťmi vychádza, spravidla je k nim milý a priateľský, no nesmie mať s nimi zlé skúsenosti. V prítomnosti známych býva veselý a prítulný.

V súčasnosti sa síce chová ako rodinný pes a už nemusí loviť hlodavce, jeho ostražitosť mu zostala. Svojím hlasným štekaním vie upozorniť na votrelca a dokáže skutočne nevítaného hosťa zastrašiť. Vyhľadáva spoločnosť svojho majiteľa a rád s ním trávi spoločné chvíle. Vziať ho môžete do hôr, k moru, rád aportuje a svoju energiu si vybije pri pretekoch agility alebo ďalších psích športoch ako coursing, flyball. Samozrejme, určite si s vami poleží aj na gauči pred televízorom.

Ak si so svojím austrálskym silkym vybudujete dobrý vzťah hneď od začiatku, budete dôslední vo výchove, energický teriér vám bude stále v pätách a nikdy vás neopustí. Získate tak malého spoločníka s veľkým srdcom.

Starostlivosť

Hodvábna srsť silky teriéra si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, no nie až takú ako pri jorkšírskom teriérovi. Srsť pripomína skôr vlasy a pri každodennom prečesaní bude jemná a hladká. Hoci dĺžka nie je v štandarde presne definovaná, hovorí sa, že nesmie byť veľmi dlhá. Pravdepodobne pre jeho aktívny životný štýl. Aby chovatelia zachovali kvalitnú štruktúru a vlastnosti srsti, pri starostlivosti používajú psie šampóny i kondicionéry. Pre uľahčenie rozčesávania siahnu po špeciálnych olejových rozčesávačoch. Silky teriéra netreba strihať, no výnimkou sú uši, špička ňufáku, srsť na labkách a chvoste. Pokiaľ budete spoločne chodiť na pravidelné a časté prechádzky, srsť sa bude sama obrusovať.

Štandard FCI v skratke

Číslo FCI: Štandard číslo 236/25.5.2005/GB
Krajina pôvodu: Austrália
Klasifikácia FCI: skupina 3 – teriéri, sekcia 2 – nízkonohé teriéri, bez skúšky
Celkový vzhľad: Malý kompaktný, pomerne nízky, stredne dlhý pes, jemne cizelovanej štruktúry, ale s dostatkom substancie, aby bol schopný chytať a ničiť domácich škodcov. Má mať charakter teriéra, stelesňovať dychtivú ostražitosť, aktivitu a zdravie. Členená, rovná, hodvábna srsť zdôrazňuje dobre ošetrovaný zjav.
Veľkosť: Výška v kohútiku v priemere od 23 do 26 cm, sučky sú o niečo menšie. Hmotnosť je primeraná výške (v staršom štandarde sa uvádzala hmotnosť od 3,5 – 4,5 kg)
Povaha: Ostražitý, živý a výkonný pes
Srsť: Musí priliehať, byť jemná a lesklá, hodvábnej štruktúry. Nesmie byť taká dlhá, aby obmedzovala psa v pohybe a aby úplne zakrývala priestor pod bruchom. Na predných a zadných labkách je srsť krátka.
Sfarbenie: Každý odtieň modrej s trieslovou, čím sýtejšie farby a výraznejšie prechody, tým lepšie. Strieborná a biela sú neprípustné. Čierna farba je povolená pri šteňatách, modrá musí byť stabilizovaná od 18. mesiaca.
Priemerná dĺžka života: 14 rokov

© psisvet.sk

Súvisiace články