Táto webová stránka používa cookies. Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia vášho webového prehliadača pre súbory cookie súhlasíte s používaním cookies.

Výchova a výcvik

Psychológ psov: Najčastejšou chybou vo výchove psov je ich poľudšťovanie

Podrobnosti
Kategória: Výchova a výcvik
Uverejnené štvrtok, 28. september 2017, 08:37
Napísal: Redakcia

„Každý pes, môže byť nebezpečný pre svoje okolie, ak nie je správne vychovaný, a preto s výchovou psa neotáľajte,“ apeluje na majiteľov znalec psích duší Rudolf Desenský. S výchovou treba začať hneď od prvého dňa.

„Socializácia už v rannom veku je pre psa veľmi dôležitá. Správne socializovaný pes je základom dobrého spolunažívania a treba s ňou začať čo najskôr. Pes by sa mal stretnúť s čo najväčším množstvom podnetov a nezabúdam ani na socializáciu medzi ľuďmi. Pokojne nechávam ostatných ľudí i deti, aby si psa pohladili, pomaznali sa spolu,“ znejú slová znalca psích duší Rudolfa Desenského, ktorý už po druhýkrát navštívil v tomto roku slovenských psíčkarov v Bratislave.

(Zdroj: psisvet.sk)(Zdroj: psisvet.sk)

Príbehy zo života tlmočené Rudom Desenským dokážu so zatajeným dychom počúvať majitelia psov, chovatelia, ale aj tí, čo o obstaraní psíka ešte len uvažujú. A je jedno, koľkokrát ste sa semináru už zúčastnili, pretože stretnutie so psím psychológom prináša účastníkom semináru vždy nové poznatky a historky. Neustále však upozorňuje na včasnú výchovu a socializáciu.

„Netreba na nič čakať. Ak nie je pes od začiatku správne socializovaný, chyba je na strane človeka. Až 90 % psov, o ktorých si majitelia myslia, že sú dominantné, sú vlastne len rozmaznané, nevychované a nesocializované psy," vysvetľuje.

Správna socializácia spočíva podľa Desenského v kontakte. „To, že prejdem okolo iného psa alebo ľudí, nie je socializácia. Pri socializácii musí vždy prísť ku kontaktu. Socializovať začínam najprv s pohodovými a pokojnými psami. Určite nezačnem zviera socializovať s „uzlíčkami nervov“. Socializácia je kontakt s inými vždy riadený človekom a nie psom,“ pripomína Desenský.

Socializovať treba psa vždy, všade a v každom veku. Podľa Desenského to nie je len o jednom alebo dvoch psoch, s ktorými sa začnete stretávať. „Takto to nefunguje. Čo ak príde ku psovi iný alebo ďalší pes? Pes sa nenaučí socializácii podľa šablóny. Neustále treba vyhľadávať nové a nové psy. Každý má inú reč tela a prejavy,“ dodáva.

Povel bez významu je prázdne slovo

Zo všetkého je podľa psieho psychológa najdôležitejšie privolanie. „Privolávanie učím psy zásadne na vôdzke. Privolanie musí fungovať v každej situácii, to znamená, kdekoľvek, odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Ak pes privolanie neovláda, nepúšťam ho z vôdzky. S pripnutou stopovačkou bude chodiť dovtedy, kým sa to nenaučí," vysvetľuje.

(Zdroj: psisvet.sk)(Zdroj: psisvet.sk)

„Pomocou stopovačky korigujem správanie psa a v tomto prípade nehrozí, že povel nevykoná. Ak psa učíte privolanie a raz ho na stopovačke máte a inokedy nie, bude mať z vášho správania chaos a povel sa nikdy nenaučí na sto percent. Ak viete, že pes povel ovláda, ale nevykoná ho, trhnem vôdzkou a pritiahnem ho k sebe. Ak netuší, čo po ňom chcem, napoviem mu jemným ťahom,“ objasňuje prácu so stopovačkou.

„Pre svoje psy používam povely, ktoré viem vykonať. Ak použijete povel bez priamej spojitosti, tak ide len o prázdne slovo bez významu,“ objasnil metodiku výchovy a výcviku svojich psov Desenský. Pes by mal podľa neho ovládať základné povely ako privolanie, odvolanie, odloženie a odoslanie na miesto.

„Zákazové povely, ktoré sa nedajú predviesť vyvolávajú v psej hlave zmätok. Zviera nevie, čo má robiť. Pes nemá vyššie IQ ako človek, a preto nežiadúcu činnosť riešim radšej povelom ako „Stoj“, „Vypadni“, „Ku mne“. Psa učím reagovať na povely na vôdzke a až keď poslúcha, mal by situáciu zvládnuť aj bez nej,“ vysvetľuje.

Ďalšou zásadou, ktorú Desenský využíva pri výcviku je dôslednosť. „Majitelia psov robia často chybu, že povely opakujú. Pes musí povel splniť na prvýkrát. Ak sa to nestane, psa musím prinútiť, aby povel vykonal. Nikdy ho viackrát neopakuje. Ak by som ho opakoval neustále dokola, pes by si začal zo mňa robiť srandu, prestal ma rešpektovať a ja by som v hierarchii klesal nižšie a nižšie, čím by vo svorke zavládol chaos,“ uviedol Desenský.

Psa musím naučiť „po slovensky“

„Ak nechcem, aby pes vykonával pre mňa neprijateľnú činnosť, okamžite to pozitívne zatrhnem s tým, že jeho aktivitu presmerujem na inú, žiaducu. Veci, ktoré mi nevadia, neriešim. Veci, ktoré mi vadia, okamžite stopnem,“ vraví Desenský.

(Zdroj: psisvet.sk)(Zdroj: psisvet.sk)

V prípade, že pes šikanuje iných, majetnícky si stráži jedlo alebo hračku, okamžite treba zasiahnuť. „Psovi nepatrí nič. Ani jeden z jeho chlpov, pretože to všetko - od nosa až po koniec jeho chvosta – patrí mne. A to platí aj na hračky i jedlo. Nikto z mojich psov si nedovolí ublížiť slabšiemu, pretože to považujem za šikanu a podľa toho s nimi potom aj zaobchádzam a poviem vám, že to potom nie je v rukavičkách. A aj keď nad niečím podobným začne premýšľať, tak mu dávam jeden príkaz za druhým, až sa mu zavarí mozog,“ objasňuje.

Pes je podľa neho vždy len pes a musí vedieť, kde je jeho miesto. Ak si pes robí, čo chce, nemá pravidlá. „Pri psoch platí jednoduchá matematika. Buď pravidlá sú, alebo vládne anarchia, a tá neprináša nič dobré. Nikdy nie je nič medzitým,“ spresňuje.

Aj na negatívnu skúsenosť sa dá zabudnúť

„Pes rozmýšľa online, preto je zbytočné trestať ho po príchode domov z práce za roztrhanú papuču, alebo ocikaný nábytok. Nepochopí to! Treba ho napomenúť vtedy, keď papuču kmáše alebo keď začne dvíhať nohu," uvádza Desenský jednu zo svojich skúseností. Je to vlastne o poveloch adresovaných psovi.

Podľa Desenského netreba pri výchove zabúdať na správne načasovanie. „Ak nechcem, aby pes vykonával pre mňa neprijateľnú činnosť, okamžite to pozitívne zatrhnem s tým, že jeho aktivitu presmerujem na inú, žiaducu,“ dodáva.

(Zdroj: psisvet.sk)(Zdroj: psisvet.sk)

V tej súvislosti Desenský používa termín „reflexný oblúk". Je to čas medzi vyrieknutím jasného a zreteľného príkazu do chvíle, keď povel dôjde do psieho mozgu. Trvá od 1 do 3 sekúnd, pričom závisí od veľkosti psa. „Čím je pes väčší, tým má reflexný oblúk dlhší. Ak zviera na povel nereaguje, treba trhnúť vôdzkou, čo mu nie je príjemné, no nepriškrťte ho. Vtedy pochopí, že urobil zle, keď neposlúchol,“ vysvetlil.

Psí mozog funguje podľa psieho psychológa ako hard disk počítača a každú informáciu možno prepísať inou, aby potlačila pôvodnú, negatívnu. „Stresové situácie si pes veľmi dobre pamätá. Ak sa napríklad bojí ohňostroja alebo streľby môžem toto správanie korigovať a cieleným tréningom ho naučiť, aby sa nebál, dokonca aby mal zo streľby dobrý pocit. Toto je však zložitejší proces a treba na tom pracovať denno-denne. Ak sa pes neovláda, ovládam cez príkazy ja jeho,“ objasnil Desenský.

Semináre vedené Rudom Desenským sú výhradne o živote. Každej téme sa venuje rovnaká pozornosť, pretože čo môže byť pre jedného samozrejmosťou, pre iného môže predstavovať neprekonateľný problém.

Organizátorom posledného tohtoročného semináru je OZ Pes Sympaťák.

Posledný tohtoročný seminár s názvom „Ako myslí pes“ sa uskutoční už v sobotu 28.10.2017 v bistre u Petra (Pri Šajbách 4, Bratislava) od 10:00 do 17:00.

© psisvet.sk

Súvisiace články