Táto webová stránka používa cookies. Pokračovaním v prehliadaní si tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia vášho webového prehliadača pre súbory cookie súhlasíte s používaním cookies.

Zdravie a výživa

Štúdia: Veľké psy žijú rýchlejšie a umierajú mladšie

Podrobnosti
Kategória: Zdravie a výživa
Uverejnené piatok, 27. január 2017, 10:51
Napísal: Redakcia

Vo zvieracej ríši na veľkosti záleží. Zatiaľ čo slony a veľryby žijú dlhšie a malé cicavce umierajú skôr, pri psoch toto pravidlo neplatí. Čivava môže po boku svojho majiteľa stráviť až 15 rokov, čo je v porovnaní s nemeckou dogou viac ako polovica. Čím to je, že pri psoch neplatí štatistická korelácia medzi dĺžkou života a veľkosťou tela?

"Vo všeobecnosti existuje štatistická korelácia medzi priemernou dĺžkou života a veľkosťou tela cicavca. Veď gorily, slony či veľryby sa dožívajú oveľa viac ako myši, hraboše a piskory,“ vraví profesor genetiky Daniel Promislow. To by viedlo k presvedčeniu, že nemecká doga by mala žiť dlhšie ako čivava. Skutočnosť je ale iná. Tu si treba uvedomiť, že menšie psy majú tendenciu dožívať sa oveľa viac rokov než väčšie psy.

Uvedený fakt potvrdzuje napríklad nasledujúca situácia - ste majiteľom čivavy a nemeckej dogy. Obe zvieratá máte od šteňacieho veku, spoločne vyrastajú. Menší pes ale dospieva rýchlejšie, ako ten veľký. "Malé psy dosiahnu telesnú (kostrovú) a reprodukčnú zrelosť skôr než veľké plemená," tvrdí docentka Kate Creevy. Inými slovami, malé plemená majú skrátené juvenilné obdobie (mladosť) a predĺženú dospelosť. Pri veľkých psoch mladosť a rast trvá až dva roky, kým sa ukončí vývin kostry a pes dosiahne zrelosť. Potom môže podľa nej zviera žiť ďalšie štyri alebo päť rokov.

Zdroj: Flickr.com/Therese Tjernström, licencia Creative CommonsZdroj: Flickr.com/Therese Tjernström, licencia Creative Commons

Ale naspäť k majiteľovi čivavy a nemeckej dogy. Zatiaľ čo čivava v prvých mesiacoch dospieva rýchlejšie ako nemecká doga, v určitom veku sa dospievanie, resp. starnutie spomalí. V dvoch rokoch je čivava „staršia“ ako doga, ale po ďalších piatich rokoch je to úplne naopak. Platí, že čím je pes menší, tým rýchlejšie dospieva, no zároveň sa dožíva vyššieho veku.

Podľa vedcov je najpravdepodobnejším „vinníkom“ toho faktu telo samotné. Keď organizmus rastie, bunky spracúvajú jedlo na živiny, tzv. „molekulárne palivo“. Generovanie tejto energie môže však podľa vedcov viesť aj ku generovaniu voľných kyslíkových radikálov. Tieto molekuly sú chýbajúcimi elektrónmi, a keď sa snažia oddeliť od ostatných buniek v tele, môže tento stav viesť k poškodeniu bunkovej membrány, čo nakoniec prispieva k vzniku rakoviny a ďalších chorôb. Molekuly, známe ako antioxidanty neutralizujú tieto voľné radikály.

Čím viac energie telo produkuje, tým sa uvoľní viac voľných radikálov a následne telo potrebuje viac antioxidantov. Niektorí vedci si myslia, že sa starnutí sa podieľajú voľné radikály.

Zdroj: Flickr.com/liverpoolhls, licencia Creative CommonsZdroj: Flickr.com/liverpoolhls, licencia Creative Commons

Pravdu sa rozhodli zistiť vysokoškoláci Josh Winward a Alex Ionescu z Colgate University v Hamiltone (New York), ktorí skúmali uši, pazúry a chvosty uhynutých šteniat a starých psov. Celkovo porovnali 80 vzoriek z veľkých a malých plemien. V spolupráci s fyziologičkou Anou Jimenez, študenti oddelili bunky tkanív a nechali ich množiť sa po dobu niekoľkých týždňov. Následne ich analyzovali.

V bunkách dospelých psov bola energia a produkcia voľných radikálov zhruba rovnaká pri dvoch veľkostiach plemien. Pri šteňatách táto bilancia nebola. Dospelí veľkí i malí jedinci mali približne rovnaké množstvo antioxidantov, avšak bunky z veľkých plemien šteniat mali veľký prebytok voľných radikálov než antioxidantov. Výskumníci sa domnievajú, že tieto výsledky súvisia s tým, že šteňatá veľkých plemien majú rýchly metabolizmus, rastú rýchlejšie a ich telo si vyžaduje viac energie než menšie plemená a poškodenie buniek aj v tomto mladom veku môže mať dlhodobé následky.

Zatiaľ ide len o predbežné výsledky a vedci budú skúmať, prečo psy takto starnú. „Ak toto tvrdenie potvrdíme, veľkým psom by sme mohli život predĺžiť podávaním antioxidačných doplnkov už v šteňacom veku,“ naznačil Winward. Antioxidanty by mohli podľa neho zbaviť telo nadbytočných voľných radikálov, ktoré mladému telu škodia.

Zdroj: Flickr.com/cogdogblog, licencia Creative CommonsZdroj: Flickr.com/cogdogblog, licencia Creative Commons

Adam Brasher, ktorý sa venuje štúdii účinkov voľných kyslíkových radikálov na Auburnskej univerzite je však k záverom opatrný. Pripúšťa, že nadmerné množstvo molekúl môže byť škodlivé, no „na strednej úrovne sú prospešné."

Promislow má zas svoju vlastnú teóriu, prečo je tomu tak. "Choroba, ktorá poukazuje na najsilnejšiu koreláciu s veľkosťou je rakovina," hovorí. " Miera rakoviny sa zvyšuje veľmi výrazne s vekom, rovnako tak je to u ľudí i psov.“ Tu môže podľa neho byť aj možné vysvetlenie vyššie riziko vzniku rakoviny pri veľkých psoch. „U väčších plemien psov existuje vyššie riziko úmrtia na rakovinu. Ide približne 50 %-nú pravdepodobnosť, a preto veľké psy zvyčajne žijú kratšie než malé psy, kde v rovnakom veku je 10 %-ná pravdepodobnosť úhynu na rakovinu.“

© psisvet.sk

Súvisiace články